... Po rusnom dni v praci som si pomaly vykracovala mestom a ponorena do svojich myslienok som nevnimala okolie. V hlave mi prebehlo milion veci a nevedela som sa koncentrovat ani na jednu z nich.. Avsak bola som rada, ze dalsi den v praci prebehol normalne a tesila som sa, ze budem mat konecne volny vikend pre seba.
V tom mi padol pohlad smerom k parku a nevnimajuc ako som zastavila, len som pomaly sledovala tym smerom kde stal On..
On bol ten, kvoli ktoremu som cele dni rozmyslala o zivote, moj fotograf.. Mlady, sympaticky muz, ktoremu nechybali ambicie a sebavedomie..
Stretla som ho v praci, ani o mne nevedel, ale pohlad sa nam stretol hned ako prisiel..Samozrejme aj on pracovne, nejaka tlacovka..
Teraz som stala uprostred vnimajuc len jeho..Posobil tak vyrovnane a pokojne, ako ked som ho stretla prvy krat..ide z neho neskutocna charizma, az mi prebehli zimomriavky po tele..
Stal tam a pripravoval si aparat na fotenie..aaach jaj, zase ta jeho praca.. Opatrne som sa priblizovala smerom k nemu dufajuc, ze ziskam jeho pozornost, pride ku mne, prehodime par slov a potom si pojdeme sadnut do baru na drink a ja mu vsetko poviem..
Realita vsak bola ina, bol cely zaneprazdneny tym svojim fotenim a pracou a jedine, co ho zaujimalo bolo vsetko pred jeho objektivom, len nie ja..
Nevadi, otocila som sa a pokracovala som v ceste.. snad nabuduce..
Prezila som to a treba ist dalej.. uvidime aky bude dalsi den a jaka story sa zase udeje :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára